Midnite's web

Priznám sa. Vôbec sa mi nepáči hudba, ktorá vzniká dnes. Je plná jednoduchých, ošúchaných rytmov a elektonických prvkov, ktoré mi pília uši. Preto ani nepočúvam maintstreamové rádia, a preto nie som a nebudem Fun rádio. Proste mi prekáža počuť veľa, veľakrát za deň hlbokú, ťažkopádnu a lenivú knedľu používanú v jedinej afektovanej polohe. Pridávam sa k protestu proti praktikám v dnešnej dobe, kde prachy a kontakty znamenajú v hudbe úspech.

Avšak považujem sa za nezaujatého proti akémukoľvek žánru. Bude to znieť ako to najobyčajnejšie klišé z profilu na pokeci nejakej 16-ky, ale počúvam takmer všetko, čo sa dá počúvať. Nevyhýbam sa Hip-Hopu, Elektronike, Trash Metalu, Oldies hudbe ani Jazzu. Prečo? Snažím sa čo najmenej kritizovať štýly, ktoré sa mi nepáčia, pretože všade sa dá vyloviť perla a okrem toho každá, úplne každá skladba sa niekomu páči a jej odsudzovaním, odsudzujem aj konkrétneho človeka bez hlbšej analýzy jeho osobnosti, čo sa mi nezdá najsprávnejšie.

Tak prečo vôbec vyberám nejaké skladby? V prvom rade chcem pripomenúť skladby, ktoré dnes už moc nepočuť, ale vo svojej dobe boli špičkou na hudobnej scéne, ba dokonca kopec skladieb (väčšinu?) by tromfli aj dnes. Snažil som sa vybrať čo najmenej známe, čo sa mi nie vždy podarilo. Nie všetky sa budú každému páčiť, avšak skúste byť tolerantní a vypočuť si pieseň do konca. Minimálne rozšíri váš hudobný rozhľad a ktovie – možno sa aj zapáči. Veď nie sme statické sochy bez možnosti zmeny názoru. A z vlastnej skúsenosti viem, že názory v hudobnom vkuse sa menia prekliate rýchlo.

Avantasia – Reach for the Light
A začneme pekne zostra. Metalová opera? Prosím? Čo je za hovadinu? Na prekvapenie Tobias Sammet to má v hlave celkom v poriadku a dokáže zostrojiť dielo hodné dosiek, ktoré znamenajú svet. Reach for the Light je uhladený speed metalík, avšak Opera vôbec nie je zostavená iba z rýchlych gitár a dvojkopákov. Naopak, nájdu sa v nej skvosty ako napr. Farewell.

Joan Osbourne – One of Us
Možno poznáte, možno nie. Ale ak áno, tak vás určite, rovnako ako mňa, dostal ten krásny opakujúci sa riff gitary. Kvôli čomu je však táto skladba pre mňa výnimočná, je to najúžasnejšie gitarové sólo, aké som v pesničke podobného typu počul. Má hlavu, pätu, intonáciu, je krásne precítené a proste tam pasuje, čo nie je hocijaké umenie.

Dilated People – Worst Comes To Worst
Hip-Hop je o texte, i keď stále o tom istom texte. Aj v tejto skladbe sa rapuje o “rodine, ktorú si treba chrániť pred nejakými zkurvy-synmi, ktorí sa jebú sa našich homies”, o tom “ako všetci tvrdo pracovali na ulici, aby sa dostali hore” alebo o tom “ako majú kurvy správne vrtieť zadkami na parkete”.
Hudba je jednoduchá a namixuje ju takmer hocikto, kto vie, čo je 4/4 takt. Nie som absolútny fanúšik tejto hudby, ale častokrát podľahnem (dokonca občas aj slovenskej scéne).

Mariah Carey – Fantasy
Sedemoktávová kráľovná. Ono sa to možno na prvýkrát nezdá, ale Carey robila veľmi kvalitné veci (predtým ako sa zrútila). Asi sa to ani inak nedá, keď človek má rozpätie hlasu ako klavír (každý kláves na klavíri zaspieva). V tejto piesni sa tak aj stalo. Kvalitná vec od nej je aj Heartbreaker. Zo súčasných speváčok sa jej môže vyrovnať len Angie Stone.

REM – What’s The Frequency, Kenneth?
Mnoho, mnoho ľudí o sebe tvrdí, že počúva R. E. M. V skutočnosti som však ešte nestretol naozajstného fanúšika, čo by mal viac ako jeden album – nejaký ten Best of. Tento song je príkladom skvelej veci na albume, z ktorého počúvate maximálne 2 piesne.
R. E. M. má však pre mňa v niečom inom absolútne TOP. A to najlepšie videoklipy, ktoré majú fantáziu, vtip a energiu. Skúste si pozrieť Shinny Happy People alebo môj najobľúbenejší videoklip Imitation of Life, ktorý som videl minimálne 1000-krát, no zakaždým tam nájdem niečo nové.

Iron Maiden – The Trooper
Metalové zdvojenie prvýkrát využité naplno (síce vymyslené skupinou Judas Priest, ale až Maidni z neho urobili, to pravé) a do toho Dickinsonov nezameniteľný hlas. Jedna z najlepších metalových vecí plná energie a vitality. Určite by som ju v nejakej rannej šou nejakého rádia hral radšej ako pomalý, z nosa sa ťahajúci hlien menom Komajota a To isté ráno.

The Offspring – Self Esteem
Punk’s not Death. Je to pravda a vždy bude. Pretože 3-akordové pesničky zloží každý amatér. Na Self Esteem sa robí ale naozaj dobrý bordel – moji spolubývajúci o tom vedia svoje.. :-)

Bananarama – Love In The First Degree
Elektrické bicie, klávesy a texty takmer výlučne o láske – to sú 80-té roky. Kto by ich nemiloval? Všetko takmer na jedno kopyto. Vybral som práve túto, ale nič nepokazíte ani pesničkami: Robin Gibb – Juliet, Spargo – You and Me, Hot Chocolate – So You Win Again, … a takto by som mohol pokračovať do nekonečna. Mimochodom, milá paródia na klipy z tej doby bola vo filme Music & Lyrics.

HIM – Heartache every Moment
Ich hudbu vystihuje najlepšie Heartagram – ich symbol. Akási kombinácia srdca a pentagramu. Ich Hudba je akási záhadná kombinácia dvoch najprirodzenejších ľudských citov, a to lásky a nenávisti.

Aerosmith – Cryin’
Pán veľké ústa. Nadupaný Hard-Rock so skvelým sólom na fúkacej harmonike. Ideálny song na vykričanie sa.

Plastic Funk – No Never
Viem, viem, viem.. Vysamplovaná hudba sa nedá porovnávať s tou ozajstnou, ale trvám na odlíšení kvalitnej elektronickej hudby od diskokydov, ktoré hrajú “DJi” na dedinských “diskotékach”. Žiadne uši-píliace Electro ani obyčajné tuc-tuc.
Kvalitné perkusie, perfektná gradácia, dobrý flow a sexi vokály – tak si ja predstavujem tanečnú hudbu. Iné príklady: Soul Central, alebo viac známy Roger Sanchez, United Nations.

U2 – With or Without You
Chcel som sa vyhnúť pesničkám, čo pozná každý a ktoré sa objavujú v každom romantickom filme, ale pri tejto to jednoducho nejde. Pesnička mnohých párov, mnohých zlomených sŕdc, mnohých smutných duší. Ukrutne pravdivá, ukrutne krásna. Nikdy som nevidel film, v ktorom by sa neplakalo pri tejto skladbe. Mimochodom, ponúkam live verziu pesničky, kde byť tým dievčaťom, čo vytiahol Bono na pódium, tiež plačem.. :-)

Yann Tiersen – A Quai
Bol tu pán veľké ústa, na rade je pán multiinštrumentalista. Vlastne, čo je viac ako multi? Multi je pre Tiersena málo. Dajte mu triangel a vzniknú dva albumy. Dajte mu zhudobniť prednášky z ekonometrie, máte ich do 3 hodín a ako bonus dostanete dokonalú sonátu o dopravnej spojovej sústave. Naozaj si neviem prestaviť nikoho iného, kto by robil hudbu k môjmu najmilšiemu filmu Amélia z Montmartru. Vrele odporúčam celý soundtrack vhodný nielen ako podmaz k relaxácii.
Možno sa viacerým nebude zdať, čo za ľudovky som to tu vybral. Treba si však uvedomiť, že komplet album, na ktorom je použitých X nástrojov, nahral sám, a preto obdivujem jeho talent a nadanie. Viem, čo treba úsila naučiť sa hrať na čo len jeden hudobný nástroj.

Edguy – Land of the Miracle
Ďalší slaďák vo výbere, ale tento raz nie smutný. Na prekvapenie najlepšie balady pochádzajú z dielne tvrdých metalistov. V tejto kategórii by sa dalo nájsť viac interpretov (napr. Sonata Artica), ale Land of the Miracle je výnimočná textom, hudbou či záverečným zborovým spevom.

Candy Dulfer – Pick up the Pieces
Jazz/Funky – jednoduchá a pritom tak zložitá hudba, ktorú hrajú len naozajstní majstri. Hudobníci mi určite dajú za pravdu, že tú improvizáciu a nepravidelnosť treba mať proste v krvi.

Queen – I Want To Break Free
Freddie Mercury – jeden z najlepších spevákov všetkých čias, ak nie najlepší. Skúste odspievať 3 hodinový koncert naživo, popritom hrať na klavíri a popri tom robiť show. A keď už nič iné, stojí za to vidieť videoklip, ktorý odráža celý jeho životný štýl.

Roxette – Goodbye to You
Nech vás vyhodia z práce, odkopne priateľka, skape obľúbené zvieratko, môžete ťahať celý týždeň 16 hodiné smeny, nie je vec, kedy by vám Roxette nezlepšil aspoň o čosi náladu. Chytľavé pesničky v štýle gitár a bicích 90-tych rokov – to je to pravé orechové (makové, lekvárové, tvarohové, hruškové, malinové – vyberte si) pre rána, kedy vám je úplne na … Huňo mal isté námietky k výberu reprezentatívnej skladby, navrhoval niečo z klasiky: Sleeping in my Car, Dressed for Success, How Do you Do, …

Kreyson – Vzdálená
Keby sa maximálna výška mužského hlasu prirovnala napr. k našim Tatrám, Krížkov hlas by bol niekde na úrovni K2-ky v Himalájach. Neviem si dosť dobre predstaviť ako dokázal vytiahnuť hlas tak eunuchovsky vysoko bez toho, aby jeho rodinné klenoty neboli maximálne zovreté medzi dvoma riadne ťažkými plechovými platňami.

Michael Jackson – Black or White
Nezaradiť do výberu kráľa? By som sa smažil v pekle po boku Belzebubovej pravej ruke. A to nielen kráľa Popu, ale celej hudby. Michael Jackson priniesol do hudby to, čo sa bude kopírovať nasledujúcich 100 rokov (minimálne). Nehovoriac o tom, že prakticky vymyslel koncept videoklipu. Bolo ťažké vybrať jednu pesničku (popri napr. Billie Jean, Who is it či Smooth criminal – dodnes nechápem ako urobil ten trik s prehnutím sa dopredu).
Black or White má všetko: účastné, nadupadé, geniálne, premyslené intro, skvelé perkusie (započúvajte sa – bicie, šumítka, kongá) v spojení so Slashovou gitarou, videoklip, ktorý strčí takmer všetky dnešné do … aj vačku, plus rapová vsuvka.. to všetko v 4 minútach. Tak prečo nie je prvá?

Guns n’ Roses – Estranged
… pretože Axl Rose fetoval.. fetoval moc.. a keď fetoval, tak vznikali tie najlepšie veci. Dlho som váhal ktorú pieseň vybrať. Nakoniec to vyhral Estranged pred Novembrovým dažďom (ktorý taktiež musíte počuť, pretože by to bol doslova hriech nemať šajnu o tejto skladbe).
Estranged je skoro taká istá ako iné známe pesničky od Guns n’ Roses: dĺžka nad 7 minút, skvelý hlas Axla, Slashove vychytané sóla, ale je niečím iná – asi textom. Pýtal som sa veľa ľudí, čo môže znamenať. Každý v tom vidí iné – to svoje.

A čo sa do výberu nedostalo? Red Hot Chilli Peppers majú kvalitnú hudbičku, len som nemal pocit, že spev Anthonyho Kiedisa nie je dostatočný na to, aby ste ho museli počuť predtým ako sa odoberiete na večnosť. Ďalej tu máme Prodigy, ktorí veľmi ovplyvnili tanečnú scénu 90-tych rokov. Ako by som mohol zabudnúť na Pink? Svojimi skladbami dokázala, že patrí k svetovej špičke. Nirvana síce nepatrí k mojim najobľúbenejším kapelám, ale Kurt ovplyvnil scénu do takej miery, že nie je možné ju nespomenúť. Iní: Bon Jovi, Christina aguilera, Metallica, Moby, Europe, Enya, AC/DC, slovenský Elán (tak ma zabite, no…) a iní…

Chýba vám tu niečo? Nesúhlasíte? Myslíte, že píšem úplne z cesty? Nech sa páči – o hudbe rád podiskutujem. Ale najprv si rozmyslite, či ma budete otravovať s objektivitou!

Prečítajte si aj:

• Televízne zvučky v mp3 na stiahnutie
• O čom by mala byť vysoká škola?
• Ako sa dostať na titulku? Kydajte na Fica!
• Bankomaty bez päťeuroviek
• Kde stiahnúť mp3 piesne (zadarmo)?