Študentský život a roky na vysokej škole (v Banskej Bystrici)
Pridané 06. 02. 2010, označené tagmi: školstvo, zábava, život
Keď som nastupoval na vysokú školu, rozmýšľal som nad slovami mojej stredoškolskej triednej učiteľky: “Roky na vysokej škole, sú tie najkrajšie roky života”. Keď nám to vtedy hovorila, pomyslel som si, že to nemôže byť pravda, veď čo mi chýbalo na strednej škole: partiu a kamarátov som mal, cez víkend sme sa chodili zabávať a prachy sa vždy nejako zohnali. Dnes, keď mám vysokú školu takmer za sebou, musím uznať, že mala pravdu. Sakramentskú pravdu. Neviem, čo príde v budúcnosti, ževraj ten pravý život začína po tridsiatke, ale už to určite nikdy nebude taká dokonalá vyváženosť medzi zábavou a povinnosťami.
Pre Banskú Bystricu som sa rozhodol z jedného dôvodu: Fakulta financií Univerzity Mateja Bela. Bola (a dnes tiež nemá žiadna inštitúcia taký ekvivalent v názve) to fakulta s menom, ktoré malo cveng. Ekonomickú fakultu v nejakej podobe nájdete takmer na každej vysokej škole. Ale Fakulta financií bola o inom. Mala dobrý marketing (prijímačky mala medzi prvými na Slovensku) a na skúškach nám natlačili do hlavy, že je to medzinárodne uznávaná fakulta, študenti patria medzi tých najlepších, budova bola nová a moderná, dekan a prodekani vystupovali na úrovni. Nepochybujem, že každý kto sedel vtedy v tej aule, sa tam chcel dostať. Pamätám si, že presne vtedy som v duchu povedal všetkým mojim konkurentom: “Ja vám vytriem kocúra”. A tak bolo. Nejako som sa tam dostal (vtedy bol pomer hlásených a prijatých zhruba 8:1). Vyskúšal som prijímacie skúšky aj na iných vysokých školách, ale bol som už vnútorne rozhodnutý. Škoda, že som nevedel, že o rok na to, sa zlúči s Ekonomickou fakultou.
Konečne nastal september a sťahovanie sa na internát. Po prvýkrát v živote skutočne odkázaný sám na seba. Keď som vstúpil na izbu, myslel som, že som v nemocnici. Biele, holé steny, linoleum na zemi, postele, na ktorých spávali ešte študenti Pražskej jari, a so spolubývajúcim, u ktorého som si bol istý, že po ňom budem musieť odpratávať injekčné striekačky. Dnes patrí medzi mojich najlepších priateľov (samozrejme, žiadne striekačky som neodpratával .. len prázdne flašky a občas zvratky :)). Ak nie ste absolútny introvert, do nejakej skupinky určite zapadnete. Zapadol som aj ja a musím povedať, že skvelejších a rozmanitejších ľudí som dovtedy nestretol. Sú to mne blízky ľudia, pre ktorých by som urobil čokoľvek. Plus spoznal som nespočetné množstvo iných, taktiež zaujímavých ľudí.
Keď som začínal, bola to doba ešte bez notebookov. Jediný, kto mal notebook, bol Pišta – usporadúvali sme filmové večery (častokrát išiel zvuk inak ako obraz :)), išlo skôr však o atmosféru. A keďže sme nemali notebooky, robili sme iné veci ako napr. rozoberali sme život a filozofovali nad všelijakými hraničnými situáciami. Vtedy som sa aj celkom obstojne naučil hrať aj Canastu. Neskôr, keď už bol notebook pre študenta samozrejmosťou akosi zúrivé diskusie nad aktuálnym dianím. Väčšinou bolo počuť len klasické “o-ou” prijatej správy na ICQ.
Zábava prúdi v Banskej Bystrica samozrejme na plno. Ak sa zrovna nezabávate na nejakej chodbovici, izbovici, krúžkovici, lámavici, FBIkovici alebo inej -ici, môžete skočiť do mesta, ponuka je pestrá. Našou obľúbenou destináciou v meste bola Omega kvôli nízkemu počtu ľudí, cenám, dobrej hudbe, tyči na pódiu :) a možnosti vidieť Maja Kotlebu. Mnoho ľudí vyznáva Ponorky (starú a novú), ale tie mi nikdy nejako nesadli, pretože som sa v nich väčšinou cítil asi takto. Neskôr otvorili Ministry, na výber je však mnoho pubov: V-klub (vysokoškolský klub pri internátoch ŠD 1, ŠD 3), Kapitol a jemu podobné umiestnené okolo námestia. Ak máte silný žalúdok, môžete pozrieť aj do Irishu :).
Do mesta sme však chodili iba cez skúškové (veď kedy inokedy :)). Cez semester nebol totiž dôvod vyťahovať päty z internátu, keďže priamo v suteréne sme mali skvelý Tour club. Mohli ste ísť aj v papučiach (Však Tomáš? :)) Streda (a občas utorok) bola jednoducho synonymum zábavy a párty v tomto clube.
Banská Bystrica disponuje obmedzeným počtom brigád pre študentov (čo je pochopiteľné, keďže samotný préceschopný ľudia tam nemôžu zohnať robotu), ale ak ste vytrvalý, niečo sa dá nájsť. Veľakrát som síce oľutoval, že neštudujem v Bratislave (kvôli príležitostiam), ale aj mesto pod Urpínom má svoje prednosti.
Ja mám na roky na vysokej škole tie najkrajšie spomienky a určite by som si ich ráz zopakoval. Preto dnes akosi nemôžem pochopiť terajších študentov. My sme sa snažili študentský život užívať plnými dúškami, avšak väčšina študentov jazdí (div, že nie po dvoch dňoch) domov. Myslím, že raz budú ľutovať …
Prečítajte si aj:
Február 22nd, 2010 o 22:46 - Upraviť
wow, tak ta chodba mi je znama :) UMB FTW