O čom by mala byť vysoká škola?
Pridané 03. 08. 2008, označené tagmi: ekonómia, O spoločnosti, školstvo
Keď sa moja kamarátka Ivka požiadala o pomoc pri výbere vysokej školy, prvé čo som jej povedal bolo, že to má jedno. Na Slovensku síce existujú rozdiely medzi vysokými školami v kvalite, avšak sú viac-menej zanedbateľné (o to viac pri v odbore manažment/podnikanie a vôbec všetkého, čo sa okolo ekonómie týka – u iných odborov nemám až taký prehľad, ale myslím, že to bude podobné).
Firmy (a najmä tie zahraničné) slovenskému školstvu príliž nedôverujú, takže posielajú čerstvých absolventvov na školenia, čo je v poriadku. Čo však v poriadku nie je, je neschopnosť drvivej väčšiny absolventov.
Čo by mala teda Alma Mater naučiť?
Na vedomostiach, ktoré sa naučíte záleží najmenej – aj tak ich všetky zabudete hneď po skúške (v lepšom prípade týždeň po skúške). Len vyvolení si môžu zapamätaťvšetky vedomosti, čo sa naučia v škole. Podstatné je, aby ste mali prehľad v problematike a aspoň tušili, že niečo ako napríklad regresná analýza existuje. Potom sa to už ľahko pozrie v knihe a aplikuje na potrebnú situáciu. S týmto súvisí aj vyhladávanie a spracovávanie informácii – a tým nemyslím len vedieť sa dokonale ovládať Google, ale aj vedieť vytiahnúť z textu podstatné informácie (žiaľ, aj knihy treba používať :-) ).
V prvom rade je ale dôležité kritické a triezve myslenie. Vysokoškolák by nemal hocijakú informáciu len prijať a uložiť. Každá minca má dve strany a rovnako to funguje aj s každou informáciou. Či už ide o stav vodného vtáctva na Slovensku, hustotu betónovej ocele používanej na stavbu diaľnic, odhad HDP na ďalšie roky dopredu alebo články o tom ako je brokolica prospešná pre kardiovaskulárny systém, treba hľadať a objektívne poukazovať na chyby.
Ďalšia dôležitá vec, ktorý by si mali študenti osvojiť, je schopnosť prezentovať tému aj samého seba. Typické pre slovenské vysokoškolské semináre sú prezentácie študentov a tiché publikum bez odozvy. Ako môže byť niekto klasifikovaný, ak sa publikum na nič nepýta? Nasvedčuje tomu, že téme a hlavne podanie témy nezaujalo.
Práca v teame je veľmi dôležitá a nie každý ju zvláda. Máloktoré zamestanie nevyžaduje kooperáciu so spolupracovníkmi. Klasický stav na školách je, že na témy prác sa zapisujú dvaja alebo skupinky kamošov, ktorí si rozumejú, čiže spracovať tému nie je až taký problém. Škoda, že to tak v skutočnosti nefunguje a nie každý kolega bude človek, s ktorým budete vychádzať. Vyučujúci by mali viesť k spolupráci aj medzi študentmi, ktorí sa nemajú príliž v láske.
Samozrejme, opakom je samostatné myslenie a schopnosť učiť sa nové veci po celý život. Realita? Študent našprtá prednášky, čo mu v pohode stačí na “prejdenie” a o problematike a širšom zábere nemá ani tušenie a tendencia učiť sa aj po promóciách je nulová.
V dnešnej dobe sa toho dá dosiahnúť aj bez vysokoškolského vzdelania (niekedy aj viac), avšak je potrebné. Ale je aj efektívne? Samozrejme, že nie je, ale na týchto pár bodov nie je potrebná reforma, ale zmeniť prístup k vyučovaniu zo strany vyučujúcich a aj študentov.
Čo vám ale výška (aj tá slovenská) naozaj poskytnúť je množstvo užitočných kontaktov do budúcnosti a možnosť cestovať po Európe takmer zadarmo. Preto odporúčam ihneď po zápise zájsť na štúdijné oddelenie a medzitým, ako budete potvrdzovať tlačivá pre najrôznejšie inštitúcie, orgány a firmy, sa opýtať na projekt Erasmus.
Prečítajte si aj:
August 4th, 2008 o 15:05 - Upraviť
cau,
v mnohom suhlasim, aj ked napr. o tych skoleniach by sa dalo polemizovat, ved zrejme nemalo by byt cielom skoly aby ta naucila presne to, co nejaka (jedna konkretna) firma bude od teba chciet.
hlavne nesuhlasim s tym, ze to mas na slovensku jedno. nech su teda akokolvek vsetky skoly povedzme ‘zle’, tak medzi nimi existuju priepastne rozdiely a povedat, ze mas jedno, ci ides do trencina alebo do bystrice, je iba vtip.
Tieto rozdiely z casti odzrkadluje hodnotenie arra a tyka sa to takisto ekonomickych odborov – vid odbor Ekonomicka a financna matika na matfyze vs Ekonomicka, Ba, pomerne obsirne to diskutovana tema.
A kym sa tento rozdiel v kvalite neodzrkadli v podpore statu a v pohlade studentov, skolstvo bude nutne take ako doteraz.
Podobne co sa tyka erazmu, pokial viem, tak spravidla su tie moznosti tym vacsie, cim viac ‘ekonomicka’ je ta skola. ale ved ma dakto opravi ked sa mylim :)
August 4th, 2008 o 16:06 - Upraviť
Nesuhlas…
Samostatne myslenie, triedenie info a podobne veci sa predsa musi clovek naucit uz na strednej, na VS uz musi ist pod povrch a podrobne rozoberat problematiku… Veci z vyssieuvedeneho clanku by na VS uz mali byt samozrejmostou, ak nieco taketo uci VS, je to strata casu studenta ktory sa chce nieco zasadne dozvediet…
August 4th, 2008 o 16:36 - Upraviť
suhlasim s FaF. to na vysokej nemaju ucit, to uz ma kazdy ovladat taketo veci. samostatne tvorivo a objektivne spracovat informacie. to su veci ktore sa ucit nemaju. ucit ma presne to ist do detailov, ist do hlbky,.. to sa u nas nerobi. u nas je problem, ze vsetkeho sa berie vela velke kvanta a nic poriadne. takze vieme vlastne vsetko ale kedze vela sa neda zapamatat, nevieme nic…
August 4th, 2008 o 16:47 - Upraviť
Cestovat zadarmo cez Erazmus…to akoze vazne.
Teraz som sa tam prihlasil. grant je tusim 340 Eur, co akosik nepostacuje na “cestovanie zadarmo”.
btw, skoly na slovensku ta naucia len to, co sa mas potom niekedy sam naucit :)
August 4th, 2008 o 22:43 - Upraviť
Idem do piateho rocnika ale este ani raz za 4 roky sme nepracovali v teame(to aj ty si nevedel ake y/i sa tam pise?), teda raz sme to skusali, ale uz len vybrat veduceho bol problem nie to este konstruktivne riesit zadany problem, ci rozdelit si ulohy. Tiche publikum je na slovenskej vysokej skole uplne bezne, je to vychovou od zakladnej cez strednu skolu…
Zhrniem vysoku skolu na slovensku asi takto…. Odsediet(si)-zapisat(sa)-nabiflit(sa)-vyplut(to)-zapisat(do indexu)…
Na zaver este vyrok jedneho kolegu na prednaske, na otazku vyucujuceho preco chodi do skoly mu tento student odpovedal… “Do skoly nechodim po vedomosti, do skoly si chodim po body”… a mal pravdu…
August 4th, 2008 o 23:17 - Upraviť
Tento článok mi pripadá ako pokus nahradiť jeden extrém druhým. Žiaci niekedy nevedia logicky uvažovať, a nevedia sa “predať”. Áno, je to problém. Ale uvažovať ich mali naučiť doma rodičia, a v horšom prípade základná a stredná škola. Ak sa niekto na univerzite po prvýkrát nad niečím kriticky zamyslí… ufff… no, hovorí sa, že lepšie neskôr ako nikdy, ale dúfam, že väčšina vysokoškolákov na tom bude lepšie. A tí, čo už kriticky uvažovať vedia, tí budú teraz päť rokov robiť čo, prezentácie tímovej práce v powerpointe? Je dobré vedieť sa “predať”, ale tým sa nemôžu nahradiť skutočné vedomosti; prinajmenšom v niektorých odboroch to nejde. Výsledkom by mohli byť študenti, ktorí budú vedieť zaujať “skeptický” postoj aj k informácii, že Zem je guľatá, len to bohužiaľ budú myslieť smrteľne vážne.
Všetky uvedené veci mi pripadajú pekné a užitočné. Len si nemyslím, že by mali byť náplňou vysokej školy. Nanajvýš ako jeden predmet v prvom ročníku. Bezduché bifľovanie je problém; ale vyžaduje si iné riešenie ako zoškrtanie vedomostí.
August 4th, 2008 o 23:32 - Upraviť
Mito:
Dobre.. v rámci Slovenska sú rozdiely medzi školami.. avšak vysoké školstvo v Českej republike strčí to slovenské do vrecka.. o úrovni “na západe”, ba dokonca v USA sa nemá zmysel ani baviť.. z tohto pohľadu som myslel, že to je jedno.. inak.. ako si to myslel s tou Bystricou? – tam totiž študujem.. :)
FaF:
Keď to berieš takto, tak k takýmto veciam by mali viesť už na základnej škole.. A samozrejme nezatracujem rozoberanie problematiky do hĺbky – veď potom by sme nepotrebovali celý systém vysokého školstva.. ale myslím si, že je to druhoradé – až za bodmi, ktoré som uviedol.. a s tou hĺbkou je to otázne.. napr. na našej škole by som polovicu predmetov vylúčil a z tej polovice, čo ostala sa mnohé opakujú.. určite máš podobnú skúsenosť..
Peto:
Ty si to vystihol s tým zhrnutím najlepšie..
August 5th, 2008 o 7:37 - Upraviť
Suhlas s FaF, len kiezby mali vsetci tu moznost naucit sa to uz tam.
August 5th, 2008 o 13:07 - Upraviť
midnite, prestan prosim ta zovseobecnovat, lebo potom nutne musis hovorit nieco, co nie je pravda. aky ma vobec obsah veta vysoke skolstvo v cr strci to slovenske do vrecka? ma to znamenat, ze priemerne je omnoho “lepsie”? Ako sa o tom vobec chces rozpravat, ze ake je skolstvo v priemere, cez vsetky odbory a vsetky skoly? zapad detto, vies kolko je v usa skol, ktore su naozaj omnoho horsie ako uk? tak potom o com sa bavime? da sa povedat, ze vo vacsine odborov je niektora ceska vs lepsia ako najlepsia slovenska, co je vsak (pomerne), kedze cr je vacsia. ale, kolko z 3-5 najlepsich v odbore je z cr? (napr. i) medicina ii) farmaceutika alebo ako :)
cele mi to pripada, ze prudko hodnotis iba svoj odbor a mozno aj iba skolu, ktoru poznas. napr. kolko skol typu i), ii) je v sr? a cr? ktora z nich je najlepsia? a ake schopnosti potrebujes ziskat? najprv som tvoj clanok pochopil tak, ze aj toto su veci, ktore by sa tu mohli ucit, ale na zaklade tvojich reakcii mam pocit, ze to bolo myslene inak. ved skus zaradit tie body o ktorych si pisal do pomyselnej stupnice, podla dolezitosti, veci, ktore by mal vediet lekar. ako to dopadne? (a vzdelavanie po cely zivot je v niektorych odboroch takou samozrejmostou, ze sa o nej nema ani zmysel rozpravat, napr. u lekarov)
to, co si napisal, je dobrym castou obsahu bakalarskeho vzdelanie v odbore typu business communication niekde v strede usa na druhotriednej univerzite. a take odbory aj su. je to dobre pre ludi, ktori realne nic nerobia. ano, chapem, v nasej tradicii skolstva sa tieto veci zanedbavali. ano, chapem, kazdy by ich mal do urcitej miery vediet. ale uvedom si, ze aj analytika v banke za tie analyzy, ktore robia styria v time, a ten piaty to mozno prezentuje. nic v zlom, ale delim svet na ludi ktori aj nieco realne robia a na tych, ktori sa vedia (iba) prezentovat.
August 5th, 2008 o 13:11 - Upraviť
oprava:
koniec prveho odstavca: (pomerne) -> pomerne logicke
zaciatok tretieho: dobrym -> dobrou (=
v strede tretieho: analytika v banke -> analytika v banke platia
fakt sorry, uz sa to nezopakuje (=
August 8th, 2008 o 11:24 - Upraviť
Mito,
súdim na základe mojej skúsenosti a skúseností môjho okolia.. a ak neveríš mne, pozri si rebríček svetových univerzít: http://www.arwu.org/rank2008/Top500_EN.xls
Možno to nie je najrelevantnejšie hodnotenie, ale najznámejšie na svete..
Iste, z ČR sa v ňom nachádza len Karlova univerzita.. ale nachádzajú sa tam univerzity z Číny, Turecka, Brazílie, Argentíny, Poľska, Maďarska.. čo sú krajiny, ktoré sú s našou minimálne ekonomicky porovnateľné..
Od vysokých škôl nechcem, aby učili kriticky myslieť.. ale aby nútili k takémuto mysleniu.. stredoškolský spôsob výuky – opisovať poznámky z powerpointu – je na Slovensku úplná bežnosť..
October 31st, 2008 o 12:19 - Upraviť
Priatelia, nie je vsetko take cierne, ako sa vam zda.
Podla mna ovela dolezitejsie nez to, co sa diskutuje je, aby mali studenti a pedagogovia kontakt s miestnymi firmami. To su predsa uz väcsinou pobocky nadnarodnych spolocnosti, maju dobre vybavene laboratoria, prevadzky. Plus tu mame internet s obrovskym mnozstvom vzdelavacich viacjazycnych informacii.
Cize chce to ludi, vytvorit prepojenie skoly priemysel, nejaka medzinarodna spolupraca v dane teme. Problem je vsak na Slovensku, ze na to nevieme dat viac penazi a neexistuje prakticky grantova podpora. Poculi ste niekedy zurit politikov v Defacto, Markize, parlamente a pod., alebo ste ich poculi vulgarne nadavat, bit sa a sudit sa, ze preco NEFUNGUJE VZDELAVANIE? Cize globalizacia je aj o nas.
May 15th, 2009 o 23:09 - Upraviť
Hm,
tak najprv klobuk dolu nad touto strankou a vsetkym co si vytvoril a co tu prezentujes. Narazila som na nu uplnou nahodou, ked som nieco zhodou nahod googlila do skoly a to co ta mozno prekvapi je fakt, ze chodim na tu istu fakultu ako ty, len iny odbor. Precitala som si vsetky prispevky vratane tvojho a su tam veci, s ktorymi suhlasim aj nesuhlasim. Ja na EF studujem tak ako ty uz 5-ty rok, ale ak mam byt uprimna, studium mi nedalo dokopy nic. Neviem ci to je prave tym, ze ekonomia ma absolutne nezaujima / je mi jasne, ze sa teraz pytas, co tam potom tych 5 rokov robim /, alebo celkovym pristupom. Suma sumarum som zhodnotila, ze stredna skola mi dala do zivota omnoho viac. Pracovala som na mnohych poziciach / od casnicny az po pracu v banke / a z “nazbieranych” informacii, alebo teda “vedomosti” som nevyuzila nic…..maximalne jazyk a to podotykam, ze na vysokej skole mi uroven jazykov omnoho klesla / esteze su prazdniny a mame moznost ist v lete do zahranicia /.
Tak prajem vela uspechov a stastia na skuskach, kedze je skuskove….
January 17th, 2010 o 12:13 - Upraviť
a kolko vysokych skol mozem spravit?a strednych?
January 17th, 2010 o 12:43 - Upraviť
Evka, vysokých škôl si môžeš spraviť toľko, na koľko máš peniaze.. :)
January 24th, 2010 o 17:14 - Upraviť
Záleží na tom, kde študujete a s akými ľuďmi sa stretnete. Ja som v Banskej Bystrici na Akadémii umení a som totálne sklamaný. Školu máme každý druhý týždeň a niektorí učitelia prídu dokonca iba dva-trikrát za semester. Niektoré predmety existujú tak akurát v indexe, v skutočnosti však nie, dokonca ich pozapisuje iný pedagóg ako ten, ktorý to mal učiť. Fakulta dramatických umení na mňa pôsobí skôr ako bojisko kto z koho, namiesto toho, aby sa učilo. Niektorí učitelia si zvolávajú študentov a potom im hovoria čo majú robiť a čo hovoriť. Na Akademických senátoch sa riešia žabomyšie vojny. So spolužiakmi sme žiadali o finančnú dotáciu na naše školské projekty. Ministerstvo kultúry nám ju síce pridelilo, ale nikdy sme ju nemohli využiť. Peniaze jednoducho zmizli. Zaujímavé na tom je, že jeden profák nás najprv nahováral, aby sme o tú dotáciu žiadali a potom nám povedal, že to nám nemôže dať, lebo to potrebuje, aby pre nás mohol kúpiť video techniku. Žiadna technika sa však nekúpila a on si zo školy odnáša aj tú čo tam je. Najnovšie už polícia začala vyšetrovať korupciu, lebo zas ten istý profák pýta od študentov peniaze za skúšky. A tomuto sa hovorí vysoká škola…
October 7th, 2010 o 19:51 - Upraviť
Celé školstvo stojí za prd. Od základnej školy až po vysoké. No najhoršie sú na tom vysoké školy. Mal som to šťastie odsedieť už na 3 školách. Bol som v zahraničí a zisťoval ako to funguje práve tam… no tak musím povedať, že úroveň univerzít v zahraničí je svetelný rok pred tým s čím sa stretávam na našich školách. Tu ste pre vyučujúceho iba číslo, zatiaľ čo v zahraničí na kvalitných školách Vám vyučujúci zavolá domov, prípadne si s vami vo voľnom čase sadne k problému a pomôže Vám to pochopiť prípadne rovno aplikovať do praxe.
Ale aby som nepreháňal, ani v zahraničí to nie je žiadna sláva. Sú školy a sú “školy” podobné tým naším.
A po zhrnutí… vysoká škola je každému k dvom veciam: Potešiť rodičov a blízkych, že máte titul a k druhej – utešovať samého seba, že budete uprednostnený pri výberovom konaní do profesie ;-) Medzi iné môže patriť oddialenie profesného a reálneho života a užívania si mladosti. Každopádne z praxe viem, že ľudia s titulmi sú schematickí a viac či menej úplne k ničomu, pretože brzdia celý plán a podnik. Ešte sa začnú oháňať titulom a tým, čo im kto natlačil do hlavy a čo sa naučili z komunistických alebo výbehových marketingových bestsellerov z USA…
Slovensko by sa malo už spamätať – zaspáva!